Dňa 27.4.2018 si 41 žiakov siedmeho ročníka a 6.B triedy spolu so svojimi vyučujúcimi dejepisu spestrilo vyučovanie zaujímavou dejepisnou exkurziou do Kežmarku. Navštívili hrad, ktorý patrí k typu tzv. mestských hradov – bol postavený priamo na území mesta Kežmarok a bránil ho pred prípadnými nepriateľmi.

Postavenie hradu sa spája s menom rodiny Zápoľských – prvá písomná správa o hrade je z r. 1463. R. 1528 prevzala hrad do svojho majetku rodina Lasky. Beata Laska r. 1565 podnikla prvý známy výlet do Vysokých Tatier. Keďže tam šla bez svojho manžela, bola za túto trúfalosť 11 rokov väznená v jednej z hradných veží. Rôznymi transakciami a zálohovaním sa napokon hrad a nezákonne aj mesto Kežmarok dostalo r. 1579 do rúk rodiny Thököly. Rodina Thököly bola známym odporcom cisára, ktorý jej napokon všetok majetok skonfiškoval a z pôvodného zariadenia hradu sa nezachovalo nič.

Posledným vlastníkom hradu bol Ferdinand Rueber, od ktorého si mesto r. 1702 hrad zakúpilo. V r. 1962-1985 sa uskutočnila generálna oprava hradu a v súčasnosti slúži celý hradný areál (okrem pivníc) pre expozície miestneho múzea, ktoré dokumentujú vývoj mesta od jeho vzniku až po tridsiate roky 20. stor.

Exkurzia pokračovala návštevou Nového evanjelického kostola v Kežmarku, ktorý bol postavený v druhej polovici 19. storočia podľa projektu hlavného krajinského architekta Teofila Hansena. Vďaka tomu vznikla výnimočná stavba, ktorá obsahuje byzantské, maurské a ďalšie orientálne prvky. Ku kostolu bolo začiatkom 20. storočia pristavané mauzóleum Imricha Thökölyho, kežmarského rodáka a vodcu veľkého stavovského povstania. V kostole sa slúžia pravidelné bohoslužby, v stanovených hodinách je však ako vzácna kultúrna pamiatka  otvorený i pre turistov.

Veľkou zaujímavosťou pre všetkých bola obhliadka dreveného evanjelického artikulárneho kostola zapísaného v zozname UNESCO v roku 2008.  Kostol bol postavený v r. 1717 v slohu ľudového baroka bez jediného železného klinca. Mohutná maľovaná klenba sa opiera o štyri točité stĺpy a obvodové múry. Na prízemí a šiestich chóroch je miesto pre vyše 1500 ľudí. Po generálnej oprave v rokoch 1991 – 1996 sa stal kostol opäť bohoslužobným stánkom kežmarskej luteránskej cirkvi.

Po poslednej zastávke v Poprade, ktorá bola určená na občerstvenie, sme sa plní dojmov a nových informácií o našej minulosti vrátili šťastne domov.

 Exkurziu pripravili: učitelia dejepisu