Definícia pojmu šikanovanie a kyberšikanovanie
Šikanovanie je definované ako správanie žiaka, ktorého úmyslom je ublíženie, ohrozenie alebo zastrašovanie iného žiaka, alebo úmyselný, spravidla opakovaný útok voči žiakovi alebo skupine žiakov, ktorí sa z rôznych dôvodov nevedia alebo nemôžu účinne brániť.
Podstatou šikanovania je najmä:
- úmysel ublížiť druhému fyzicky alebo psychicky,
- agresia jedného žiaka alebo skupiny žiakov,
- prevaha agresora alebo skupiny agresorov nad obeťou.
Šikanovanie sa môže prejaviť:
a) v priamej forme, najmä fyzickými útokmi, urážaním, nadávkami, posmechom, zosmiešnením, príkazmi agresora vykonať určitú vec proti vôle obete, odcudzením vecí, vyhrážaním, zastrašovaním, vydieraním, zneužitím osobných údajov, fotografií, šírením nepravdivých informácií alebo kyberšikanovaním,
b) v nepriamej forme, najmä prehliadaním, ignorovaním, zámerným vyčleňovaním z kolektívu alebo nedobrovoľným vystavovaním agresívnym situáciám. Slovo šikanovanie pochádza z francúzskeho slova chicane, čo znamená zlomyseľné obťažovanie, týranie, sužovanie, prenasledovanie.
M. Šimčáková hovorí, že ,,o šikanovanie ide vtedy, keď má útočník jasný cieľ – ublížiť či už fyzicky alebo psychicky. Bitkou, vydieraním, vynucovaním, komandovaním, prikazovaním či posmechom. Šikana je, ak sa incident opakuje. Ak sa pobijú dvaja chalani, je to bitka. Keď sa však stane, že niekto napadá tú istú obeť, je to šikana.„
Podľa A. Kopányiovej a Š. Matulu je šikanovanie definované takto:
- ,,Šikanovanie je zámerné a nevyprovokované použitie sily jedným žiakom alebo skupinou žiakov s cieľom opakovanie spôsobiť bolesť alebo ťažkosti inému žiakovi. Do šikanovanie patrí bitie, ťahanie obete za vlasy, rozširovanie klebiet (ohováranie), provokovanie, ohrozovanie, vydieranie alebo olúpenie.
- Šikanovanie je opakované úmyselné ubližovanie druhému (fyzické alebo psychické), či už jednotlivcom, alebo skupinou žiakov, pričom je zjavný nepomer medzi útočníkom (útočníkmi) a obeťou. Napríklad bitie, strkanie, krádež peňazí a vecí, schovávanie a ničenie vecí, ohováranie, nadávky, vylúčenie zo spoločnosti ostatných. Jednorazové akcie sa väčšinou za šikanovanie nepovažujú.
- Šikanovanie je opakovaná agresia jednotlivca alebo skupiny agresorov (väčšinou malej) proti jednotlivcovi alebo malej skupine obetí.“
Kyberšikanovanie
Rozširovanie moderných technológií prinieslo novú formu šikanovania. Výrazná časť šikanovania sa presunula do virtuálneho prostredia. Kyberšikanovanie (elektronické šikanovanie, cyberbullying, cybermobbing, online prenasledovanie, cyberstalking, happy slapping) je priama forma šikanovania, pri ktorej sa používa počítač, notebook, mobilný telefón, tablet,…Prebieha vo virtuálnom priestore s využitím mnohých služieb a nástrojov, ako sú e-mail, IM (instagram messenger – napr. Skype, ICQ, facebook, tik tok, instagram a i…), chat, diskusné fóra, sociálne siete, stránky na zverejňovanie fotografií a videí, blogy, SMS správy, telefonáty.
Kyberšikanovanie má najčastejšie tieto znaky:
a) sociálna alebo psychická prevaha,
b) agresor vystupuje často anonymne,
c) útok nevyžaduje fyzický kontakt agresora a obete,
d) agresor nevidí priamu emocionálnu reakciu obete na útok,
e) útoky sa šíria prostredníctvom internetu podstatne rýchlejšie ako inými spôsobmi,
f) útoky sú prístupné veľkému množstvu osôb, môžu sa uskutočniť z rôznych miest,
g) obeť nemusí o napadnutiu dlhšiu dobu vedieť, nemusí byť schopná identifikovať agresora,
h) zverejnené informácie, fotografie, audiozáznamy a videozáznamy môže byť náročné odstrániť z internetu.
Formy kyberšikanovania
Môže mať formu neustáleho sledovania obete vo virtuálnom prostredí. Nezriedka býva spojené s obťažovaním, vyhrážaním a zastrašovaním. Deti často vytvárajú posmešné profily, stránky a fotomontáže, natáčajú posmešné a ponižujúce videá alebo sa nabúrajú do profilu. Častou príčinou prenasledovania býva ,,láska“ alebo aj ukončenie vzťahu, alebo žiarlivosť.
Kyberšikanovanie môže spôsobiť napríklad:
- zanedbávanie školských povinností, zlyhávanie v škole, vyhýbanie sa škole,
- psychosomatické ťažkosti –bolesti brucha, poruchy spánku,
- pocity hanby, trápnosti, poníženia, smútku, depresie, úzkosti,
- neustály strach a pocit ohrozenia, pocit vlastného zlyhania,
- pokles sebavedomia a dôvery v ľudí, bezvýchodiskovosť a beznádej,
- násilie voči iným, pomstychtivosť, sebapoškodzovanie.
Čo robiť, ak som obeťou šikany?
Keď prežívaš takéto nepríjemné pocity, mal by si vedieť, že nikto ti nemá právo ublížiť, vysmievať sa ti alebo sa k tebe správať zle. Máš právo cítiť sa bezpečne.
Šikanovanie je vždy nesprávne , či sa deje v škole, vonku alebo na sociálnych sieťach.
- Nezostaň v tom sám! Porozmýšľaj, komu sa môžeš vo svojom okolí zdôveriť, kto by sa vedel o teba postarať a zabezpečiť tvoju ochranu. Ubezpečujeme ťa, že je dôležité to niekomu povedať, či už rodičom, priateľom, pani učiteľke… Aj v škole máš možnosť zájsť za výchovným poradcom, špeciálnym pedagógom, ktorí ti poradia čo ďalej.
- Možno prežívaš pocity hanby a viny . Zapamätaj si, že to nikdy nie je tvoja vina, keď ti druhí ubližujú. Rovnako to nie je ani tvoja hanba, hanbiť by sa mali tí, čo ti ubližujú.
- Nie je priateľom ten, čo ti ubližuje. Dobrí priatelia medzi sebou väčšinou vychádzajú, aj keď sú chvíle, keď sa pohádajú. Dobrý priateľ si však dokáže priznať chybu, ospravedlniť sa, vtedy môže priateľstvo pokračovať.
Polož si sám otázku, či môžeš považovať za priateľa toho, čo si z teba robí srandu pred ostatnými, prezradí tvoje osobné tajomstvá, s ktorými si sa mu zdôveril, kladie si podmienky k vášmu priateľstvu (napr. „…keď to neurobíš, už nie som tvoj kamarát..“), alebo nebodaj ti aj fyzicky ubližuje? Pokiaľ s tým neprestane aj napriek tomu, že si mu povedal ako ti je to nepríjemné a ako ti to ubližuje, preruš s ním čo najskôr kontakt.
Aké kroky môžem podniknúť, aby mi neubližovali:
- Porozmýšľaj nad tým, ako sa k tebe kamaráti správali. Niekedy si nemusia sami uvedomovať, že ti svojím správaním ubližujú.
- Neboj sa hovoriť o svojich pocitoch. Povedz im ako sa cítiš. Hovor o konkrétnych situáciách (napríklad „Som smutný, keď sa mi vysmievaš.“, „Hnevá ma, keď do mňa stále strkáš.“) Priateľ si tak môže uvedomiť, že jeho konanie je nevhodné a nesprávne.
- Pamätaj si, že keby si mu to chcel vrátiť späť, môžeš tak celú situáciu ešte zhoršiť.
- Preruš s nimi kontakt, keď ich nevhodné správanie bude ďalej pokračovať. Otvorene im povedz, že keď neprestanú, priateľstvo sa medzi vami skončilo.
- Nezostaň ticho! Prekonaj svoj strach a povedz to nejakému dospelému , čím dlhšie budeš čakať, môže to byť ešte horšie. Mlčanie si tí, čo ubližujú vyložia ako „tichý súhlas“, aby v šikanovaní pokračovali.
- Pokiaľ ti niekto ubližuje na sociálnych sieťach, zablokuj si ho , odstráň alebo zruš priateľstvo. Všetko si dobre zaznamenaj alebo si ulož správy , ktorými ti ubližovali. Tieto údaje ti môžu poslúžiť na zastavenie agresora.
- Pokiaľ máš pocit, že sa nevieš porozprávať s nikým koho vo svojom okolí poznáš, porozprávaj sa anechaj si poradiť od odborníkov z Linky detskej istoty.
- Môžeš im zavolať alebo napísať na Linku pre deti a mládež 116 111 – toto bezplatné telefónne číslo je k dispozícii non-stop 24 hodín, 7 dní v týždni aj cez sviatky a môžeš tam zavolať anonymne tnz., že im nemusíš povedať ani svoje meno, ani odkiaľ voláš.
- Môžeš ich kontaktovať každý deň aj cez chat vždy od 18:00 do 22:00 hod. alebo im napíš na emailovú adresu: potrebujem@pomoc.sk